Z histórie

Jordan

Tomáš Masár |  Formula 1 The Definitive Visual Guide | 17. 2. 2017, 19:53

Sídlo: Silverstone, Veľká Británia

Prvé preteky: 1991 Veľká cena USA

Posledné preteky: 2005 Veľká ceny Číny

Počet štartov: 250

Pohár konštruktérov: 0x

Majstrovstvá sveta jednotlivcov: 0x

Víťazstvá: 4x

Pole positions: 2x

Najrýchlejšie kolá: 2x

Slávni jazdci: Jean Alesi, Jarno Trulli, Heinz-Herald Frentzen, Damon Hill, Ralf Schumacher, Rubens Barrichello, Eddie Irvine, Michael Schumacher, Giancarlo Fisichella, Nick Heidfeld

Jordan Grand Prix, vedený írskym podnikateľom, predajcom automobilov a fanúšikom rock´n´rollu Eddiem Jordanom, bol malý tím, ktorý si získal množstvo fanúšikov po celom svete. Michaelovi Schumacherovi dal ako prvý príležitosť jazdiť vo Formule 1. Stal sa školou pre niektorých najsľubnejších mladých konštruktérov doby. Do odmeraného a firemného padoku vrátil zábavu, kúzlo a jeden rok dokonca bojoval o majstrovský titul.

"Myslím, že môžeme byť hrdí na to, čo sme dokázali. Nastal ten správny okamžik zavrieť knihu." - Eddie Jordan

História

Eddie Jordan Racing bol úspešný tím vo Formule 3 a F3000 s veľkými ambíciami. V roku 1991 vznikol Jordan Grand Prix a stal sa účastníkom Formule 1. Napriek nedostatku financií patril do stredu štartového poľa. V druhej polovici 90. rokov sa mu podarilo preraziť a bojoval o popredné pozície. V roku 1999 vyhral Heinz-Harald Frentzen dve Veľké ceny, dokonca mohol pomýšľal aj na majstrovský titul, no nakoniec skončil na aj tak solídnom treťom mieste. S príchodom väčšieho počtu automobiliek do F1 sa ukázalo, že Jordan nedokáže udržať krok s finančnými možnosťami týchto tímov. V roku 2004 sa umiestnil na predposlednom mieste pred trápiacim sa Minardi, čo viedlo k rozhodnutiu tím predať. Z Jordanu vznikol Midland F1 Racing, ktorý pretekal len počas sezóny 2006, v roku 2007 sa nám predstavil Spyker a o rok neskôr vznikla Force India, ktorá súťaži dodnes. Force India je vlastne "potomkom" bývalého Jordanu, od ktorého získala aj nespočetné množstvo fanúšikov.

Vedenie

Eddie Jordan bol v 70. rokoch aktívnym pretekárom, po ukončení kariéry si splnil sen, keď si založil vlastný pretekársky tím. Jazdili zaň napríklad Martin Brundle, Johnny Herbert či Jean Alesi. Jordan bol šéfom, ktorý sa rád zabával, tvrdo pracoval a tvrdo hral. Fanúšikov často obohacoval koncertmi svojej hudobnej kapely alebo uskutočňoval večierky na svojej jachte. Keď tím vyhral svoju prvú Veľkú cenu, oslavy trvali údajne sedem dní.

Úspechy

Jordan triumfoval celkovo štyrikrát a v roku 1999 bol tretí v Pohári konštruktérov. Pozoruhodné víťazstvo vybojoval na VC Brazílie v roku 2003. Po masívnych haváriách niekoľkých monopostov vrátane Fernanda Alonsa či Marka Webbera boli preteky pozastavené a víťazstvo bolo pridelené Kimimu Raikkonenovi z McLarenu. Po dlhších úvahách traťoví komisári usúdili, že výhra prináleží Giancarlovi Fisichellovi, a teda aj Jordanu. Taliansky jazdec cenu prevzal desať dní po pretekoch a bujaré oslavy sa mohli začať. Nebyť Jordanu, nebolo by možno ani slávy Michaela Schumachera. Bol to práve Jordan, ktorý dal mladému Nemcovi šancu jazdiť na VC Belgicka 1991, Nemec sa kvalifikoval na siedmom mieste a zaujal tak hneď niekoľkých manažérov elitných tímov. O 14 dní neskôr po ňom siahol Flavio Briatore, ktorý ho priviedol do Benettonu, kde odštartovala jeho úspešná cesta k zisku siedmich titulov. 

Ligier

Tomáš Masár | Formula 1 The Definitive Visual Guide | 5. 2. 2017, 16:22

Sídlo: Vichy, Francúzsko

Prvé preteky: 1976 Veľká cena Brazílie

Posledné preteky: 1996 Veľká cena Japonska

Počet štartov: 326

Pohár konštruktérov: 0x

Majstrovstvá sveta jazdcov: 0x

Víťazstvá: 9

Pole positions: 9

Najrýchlejšie kolá: 11

Slávni jazdci: Jean-Pierre Jarier, Jean-Pierre Jabouille, Jacques Laffite, René Arnoux, Martin Brundle, Olivier Panis

Veľké ceny sa zrodili vo Francúzsku a na konci 70. rokov sa Francúzi do pretekov Formuly 1 zamilovali. Počas tohto obdobia sa až do začiatku 80. rokov pretekov Formuly 1 zúčastnilo až 14 Francúzov a národným tímov sa stal Ligier. Jeho monoposty boli natrené francúzskou modrou farbou. "Les Blues" sa zviditelnili ako špičkový tím v období veľmi tvrdej konkurencie. Vyhral deväť Veľkých cien, ale v Pohári konštruktérov sa neumiestnil lepšie ako na druhom mieste v roku 1979.

"Možno bolo chybou zostať pri Ligieri až tak dlho, ale nevadí mi to. Riadil som francúzske auto, modrý monopost a boli sme úspešní. Tím bol ako rodina." - Jacques Laffite

História

Equipe Ligier vstúpila do Majstrovstiev sveta Formuly 1 v roku 1976 s vozom poháňaným motorom Matra V12. O rok neskôr pre nich vybojoval vôbec prvé víťazstvo Jacques Laffite. Medzi rokmi 1979-1981 sa Ligier etabloval ako vynikajúci tím s impozantným portfóliom sponzorov. Tím si v období medzi rokmi 1984-1986 vyjednal dodávanie motorov Renault V6 turbo úplne zadarmo. Následne súťažil so zlými motormi a monopostmi, čo viedlo k spojeniu tímu s Benettonom. V tom obodobí predal Guy Ligier (majiteľ tímu, pozn. red.) tím a zachránil ho Flavio Briatore. V roku 1996 prišiel výsledok, ktorý neočakával nikto, keďže Olivier Panis zvíťazil na VC Monaka. Na konci roku odkúpil tím Alain Prost, lenže Prost Grand Prix v roku 2001 skrachoval. Štvornásobný majster sveta to opísal ako "katastrofu pre Francúzsko."

Vedenie

Sirota Guy Ligier odštartoval svoj profesionálny život ako pomocník mäsiara. O niečo neskôr sa reprezentoval Francúzsko v rugby, následne sa pokúsil o šťastie v spoločnosti, ktorá sa zameriavala na stavbu dopravných komunikácií a predovšetkým diaľnic. Samozrejme bol aj nadšeným pretekárom, v F1 jazdil v rokoch 1966 a 1967. V roku 1975 sa umiestnil na druhom mieste v pretekoch 24 hodinovky Le Mans. Keď dala tabaková spoločnosť Gitanes najavo svoje ambície v F1, Ligier sa ponúkol a najal konštruktéra Gérarda Ducarougeho. Postavili voz JS5, pomenovali ho po Ligierovom veľkom priateľovi Jo Schlosserovi a v roku 1976 vstúpili do šampionátu. V kokpite sedel pretekár Jacques Laffite, francúzska hviezda Formuly 2. Laffite pretekal za tím dlhých deväť sezón, pokiaľ jeho kariéru neukončila nehoda v Brands Hatchi v roku 1986.

Úspechy

Síce nebolo povinnosťou byť Francúzom pokiaľ ste chceli za tím pretekať, no 17 z 28 jazdcov, ktorí za tím jazdili mali francúzske občianstvo. Ligier nebol iba patriotickým tímom, ktorý sa preslávil dlhotrvajúcimi obedmi prelievanými veľkým množstvom vína z Bordeaux, ale mal aj dobré kontakty. Francúzsky prezident Francois Mitterrand pomáhal dojednať niektoré veľké sponzorské zmluvy s francúzskymi spoločnosťami. Napriek hrdosti Francúzska zostáva Olivier Panis posledným Francúzom, ktorý vyhral pred štrnástimi rokmi Veľkú cenu.

Tyrrell

Tomáš Masár | Formula 1 The Definitive Visual Guide | 22. 1. 2017, 20:52

Sídlo: Ockham, Veľká Británia

Prvé preteky: 1968 Veľká cena Južnej Afriky

Posledné preteky: 1998 Veľká cena Japonska

Počet štartov: 463

Pohár konštruktérov: 1x (1971)

Majstrovstvá sveta jazdcov: 3x (1969, 1971, 1973)

Víťazstvá: 23

Pole positions: 14

Najrýchlejšie kolá: 20

Slávni jazdci: Jackie Stewart, Francois Cevert, Jody Scheckter, Ronnie Peterson, Stefan Bellof, Martin Brundle, Johny Herbert

Modré vozy tímu Tyrrell dominovali pretekom na konci 60. rokov a na začiatku 70. rokov. Riadili ich muži s dlhými vlasmi a s prilbou ozdobenou páskou tartanu. Takým mužom bol Jackie Stewart a jeho spojenie so šéfom tímu "Strýkom Kenom" prinieslo obom úspech a slávu. Smrť Stewartovho tímového kolegu, charizmatického Parížana Francoise Ceverta v roku 1973 vo Watkins Glen, ich oboch hlboko zasiahla. Stewart na vrchu pretekania ukončil kariéru, zatiaľ čo Ken pokračoval, ale prepadal sa do stredu jazdeckého poľa a nakoniec opustil Formulu 1.

"Preteky sú choroba. Jediný spôsob, ako sa jej môžete zbaviť, je umrieť. Proste to milujem." - Ken Tyrrell

História

Tyrrell Racing Organisation bola založená v roku 1960. Vo Formule 1 prevádzkoval juniorský tím továrenské monoposty Coopery. Následne sa objavili s Jackiem Stewartom v novej F3. Stewart začal v F1 pretekať s tímom BRM. Keď však prišiel v roku 1968 do najvyššej motoristickej súťaži Tyrrell, Stewart sa stal jeho jazdcom. V tej dobe tím pretekal s monopostami Matra. Svôj prvý titul získal Stewart v roku 1969 práve s týmto francúzskym dielom. Do konca roku 1970 Tyrrel vyvinul svoj vlastný monopost a v nasledujúcej sezóne Tyrrel vyhral Pohár konštruktérov. Stewart dokázal, že je vynikajúcim jazdcom a majstrom sveta sa stal ešte dvakrát. K odchodu v roku 1973 ho čiastočne prinútilo úmrtie jeho tímového kolegu Francoisa Ceverta. Obdobie, keď Tyrrell pretekom dominoval bolo nenávratne preč a tím víťazil od tej doby len sporadicky. V roku 1998 bol predaný spoločnosti British American Racing.

Vedenie

Ken Tyrrel slúžil počas II. svetovej vojne v britskom kráľovskom letectve a potom sa zaoberal rodinným drevárskym podnikom. Svoj záujem o automobily upokojil tým, že si kúpil Cooper a pretekal v F3. O niečo neskôr spoznal Jackieho Stewarta a o chvíľu na to sa obaja stali jazdcami Formuly 1. "Strýko Ken", ako ho prezývali, postavil vlastný automobil, ale výrazne ho zasiahla smrť jazdca Francoisa Ceverta. Tím sa po tejto udalosti začal prepadať štartovým polom do zadných pozícií. Začiatkom 90. rokov zápasil o prežitie. Tyrrell predal vedenie dr. Harveyovi Postlethwaiteovi, ktorého nadanie pre konštrukciu prinieslo tímu niekoľko umiestnení na stupňoch víťazov v konkurencii s omnoho lepšie financovanými súpermi. V roku 1999 utrpel Postlethwaite vo veku 55 rokov smrteľný srdečný záchvat pri testovaní v Barcelone. V roku 2001 Ken Tyrrell zomrel ako 77 - ročný na rakovinu.

Úspechy

Jackie Stewart sa stal prvým jazdcom, ktorý vyhral tri šampionáty s tým istým tímom. V roku 1976 sa Tyrrell stal jediným tímom, ktorý vyhral VC so šesťkolesovým automobilom. Neobvyklý stroj sa v tom období stal najpredávanejším kovovým modelom firmy Corgi. V roku 1990 vytvoril monopost 019 tímu Tyrrell precedens v podobe vysoko zdvihnutej provy, ktorý v F1 zostal dodnes.

Brabham

Tomáš Masár | Formula 1 The Definitive Visual Guide | 12. 1. 2017, 22:14

Sídlo: Milton Keynes, Veľká Británia

Prvé preteky: 1962 Veľká cena Nemecka

Posledný závod: 1992 Veľká cena Maďarska

Počet štartov: 394

Majstrovstvá sveta konštruktérov: 2x (1966, 1967)

Majstrovstvá sveta jazdcov: 4x (1966, 1967, 1981, 1983)

Víťazstvá: 35

Pole positions: 39

Najrýchlejšie kolá: 40

Slávni jazdci: Denny Hulme, Jochen Rindt, Jack Brabham, Graham Hill, Carlos Reutemann, Niki Lauda, Nelson Piquet sr., Damon Hill

Brabham, ktorý bol pôvodne založený preto, aby staval vozy pre zákaznícke tímy v nižších súťažiach, sa stal plným právom dynamickým tímom. V 60. rokoch ho viedol jazdec a majiteľ v jednej osobe Jack Brabham. V 70. a 80. rokoch tím získal úspešný podnikateľ Bernie Ecclestone. Brabham stanovil nové štandarty pre profesionalitu, dôvtip pri konštrukcii a chuť víťaziť.

"Buďte prosím rozumní. Robte to rovnako ako ja." - Bernie Ecclestone 

História

Američan Dan Gurney získal prvé víťazstvo pre Brabham na VC Francúzska v roku 1964. Jack Brabham, ktorý bol dvojnásobný majster sveta, mal 40 rokov, keď získal svoj tretí titul v monoposte svojej vlastnej výroby. Pred Veľkou cenou Holandska v roku 1966 sa na štartovný rošt dotackal pomocou barly a mal dlhú falošnú bradu. Smejúci sa mechanici mu pomohli do vozu a on preteky vyhral. Počas 70. rokov bol tím už pod vedením Bernieho Ecclestona, tím vyhral osem Veľkých cien ale prišiel o svojho jazdca Carlosa Pacea, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí. V roku 1978 prišiel Nelson Piquet a tím zbieral úspechy až do roku 1986, keď výrazne dlhý a nízky monopost BT55 získal podprimerné dva body a jazdec Elio de Angelis sa pri jeho testovaní zabil. V nasledujúcom roku Ecclestone tím predal. Presúval sa do vlastníctva rôznych divných individualít, až nakoniec v roku 1992 zmizol z kolotoča Veľkých cien. 

Vedenie

Jack Brabham, ktorého prezývali "Black Jack", bol typom silného, tichého človeka, ktorý sa stal trojnásobným majstrom sveta. Spoločne s Ronom Tauranceom, konštruktérom a ďalším rodákom z Austrálie, založili vlastnú firmu. V roku 1971 tím odkúpil Bernie Ecclestone. Pred tím ako Bernie kúpil tím bol manažérom jazdcov, obchodoval s motokárami, autami a nehnuteľnosťami. Ako konštruktéra presadil mladého Gordona Murrayho a obidvaja stáli za radikálnymi zmenami pretekov Formuly 1.

Úspechy

Majstrovský titul Jacka Brabhama z roku 1966 zostáva jediným dosiahnutým s monopostom, ktorý bol pomenovaný podľa jazdca. V roku 1963 sa stal Brabham prvým tímom, ktorý používal aerodynamický tunel. V roku 1978 tím vytvoril úspešný BT49C, kde Gordon Murray po prvýkrát zaviedol hydropneumatický záves, ktorý bol skoro okopírovaný konkurenciou Brabhamu.

Lotus

Tomáš Masár | Formula 1 The Definitive Visual Guide | 5. 1. 2017. 16:24

Sídlo: Hethel, Veľká Británia

Prvé preteky: 1958 Veľká cena Monaka

Posledné preteky: 1994 Veľká cena Austrálie

Počet štartov: 491

Majstrovstvá sveta konštruktérov: 7x (1963, 1965, 1968, 1970, 1972,1978)

Majstrovstvá sveta jazdcov: 6x (1963, 1965, 1968, 1970, 1972, 1978)

Víťazstvá: 79

Pole positions: 107

Najrýchlejšie kolá: 71

Slávni jazdci: Jim Clark, Graham Hill, Emerson Fittipaldi, Mario Andretti, Nigel Mansell, Ayrton Senna, Nelson Piquet, Mika Hakkinen

Lotus zostáva tímom, ktorý do F1 priniesol najviac inovácií. Do tohto športu zaviedol nové metódy konštrukcie automobilov a taktiež firemný sponzoring. Tím vznikol v 50. rokoch, keď staval ľahké športové vozy s úžasným ovládaním. Uchytil sa vďaka filozofii, ktorá sa stala dominantnou v 60. a 70. rokoch. Jeho stroje riadili mnohí z najvýznamnejších jazdcov, ktorí vo Formule 1 pôsobili.

História

Colin Chapman doviedol svoj tím k prvému štartu v F1 v Monaku v roku 1958. Jeho jazdci boli Graham Hill a Cliff Allison. Prvé víťazstvo prišlo v nasledujúcej sezóne, keď Stirling Moss riadil Lotus pre súkromný tím Roba Walkera. Team Lotus si na prvé víťazstvo musel počkať až do roku 1961, keď sa oňho postaral Innes Ireland. Tím z Norfolku najal vynikajúceho škótskeho jazdca Jima Clarka, ktorý si v roku 1963 pripísal pozoruhodných sedem víťazstiev a pre Lotus získal prvý titul v Pohári konštruktérov. Tradičné zelené lakovanie so žltým pruhom tímu Lotus ustúpilo reklame sponzorov. V 70. rokoch mal Lotus čierno - zlaté sfarbenie a naďalej víťazil. Zásluhu na tom mala priekopnícka aerodynamika a odvážni jazdci. V 80. rokoch po úmrtí Chapmana výkonnosť Lotusu klesala aj napriek tomu, že Ayrton Senna vybojoval v sezónach 1986 a 1987 pri 32 štartoch 15 víťazstiev v kvalifikácii. Na konci desaťročia už vozy úspešné neboli. V roku 1994 skončil tím kvôli veľkým dlhom.

Vedenie

Zakladateľ Lotusu Colin Chapman bol dômyselným konštruktérom, ktorý experimentoval s ľahkými materiálmi. Vo veľkej miere sa opieral o svoje znalosti leteckých konštrukcií, ktoré získal v britskom kráľovskom letectve. Ako tím Lotus, tak aj firma Lotus Cars mali pod jeho vedením obrovské úspechy. Po jeho smrti v roku 1982 dohliadal na vedenie tímu jeho krajan z Anglicka - Peter Warr.

"Pracoval ako počítač. V prípade, že sa monopost v piatok nechoval dobre, išiel späť do garáže a zavolal mechanikov. Do sobotného rána bol monopost vo fantastickej forme. To dokázal iba Colin Chapman. Bol to génius." - Emerson Fittipaldi

Úspechy

V rokoch 1963 - 1978 získal tím Lotus sedem víťazstiev v Pohári konštruktérov a šesť titulov v súťaži jednotlivcov. Päťkrát sa umiestnil na druhom mieste, úspešný bol aj v USA. V roku 1963 takmer na prvý pokus vyhral preteky Indianapolis 500. V roku 1965 Jim Clark tieto najväčšie americké preteky vyhral. Mnohé prvky z dedičstva sú v pretekoch Formuly 1 prítomné dodnes. Lotus bol prvým tímom, ktorý už v roku 1968 využíval firemný sponzoring.

F1 SPORT | 2018 | Novinky zo sveta Formuly 1 | Kontakt: redakcia@f1-sport.sk
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky